HRYCHEATYTRAINERYNÁVODYPREKLADYCD OBALYWALLPAPERYSCREENSHOTYDOWNLOAD

OSTATNÉ
KALENDÁR
FÓRUM
FIRMY
TOP 10

KÚP SI HRU
UŽÍVATEĽ
Prihlásiť
Registrácia


Užívatelia
Hry v obchode
Zlacnené hry

ABCgames
Kontakt, RSS, Spolupráca
ŠTATISTIKY
Hry:
Cheaty:
Trainery:
Návody:
Preklady:
CD obaly:
Wallpapery:
Screenshoty:
Download:
21410
5455
5063
1438
1600
7352
6159
13167
1687

Online 14071 užívateľov

Užívateľ > WEGETa > Hodnotenia

| Užívateľ | Hry | Hodnotenia | Priatelia |















AvP je kvalitná klasika, snáď aj jedno najlepšie FPS. Celkovo by sa hra dala rozdeliť na 4 časti. Kampane sú tu 3. Alien - za aliena sa mi to zdalo byť miestami nudné, ale aspoň sa dá vychutnať stealth. Marine - za vojaka je to čistý survival horor, pri ktorom behá mráz po chrbte, jeho jediná výhoda sú zbrane, ktorá robia teda riadny bordel. Predátor - zo začiatku jednoduchý a rýchly lov, ale každý sa určite zmýlil...po 2 leveli začína zase survival horor ako pri Marine, ale po získaní skúseností s jeho ovládaním (čo trvá dosť dlho) to je kvalitný akčnák. Tak teda zhrniem...pozitíva sú : rozmanitosť hry, hracia doba, atmosféra (doplnená absenciou saveovania), rôzne dejové línie (miestami zhodujúce sa s filmom), level design, stála originalita, grafické spracovanie (na rok 1999 kvalita), audio hry, obtiažnosť (vyššia, ale to k tomu proste patrí, tiež tvorí atmosféru), ukážky a jeden veľký + si nechám až na koniec. Avšak ani táto hra sa nevyhla preklepu. Veľmi jednoducho sa tu dá zablúdiť, AI alienov je na úrovni sprostého hmyzu a informácie podávané cez TV kanál boli podľa mňa cez prvé dve misie za aliena doslova trápne, vyzerajúce ako nepresvedčivo afektované herecké výkony. Štvrtá časť hry strháva všetky negatíva dole : multiplayer, ktorý z hry robí legendu. Dajú sa pri ňom stráviť hodiny a nikdy neomrzí. AvP má teda stále čo ponúknuť, nie nadarmo sa nazýva aj najlepším FPS vôbec... Skvost herného priemyslu.
AvP2 pokračuje v stopách svojho predchodzu. Prichádza v kabáte plnom hororovej dychberúcej atmosféry, má prvotriednu akciu, výborne spracovanú kampaň za všetky rasy, dej, ktorý zaujme, nádherný level design, výborne zvládnute hudobné spracovanie, vysoký potenciál znovuhráteľnosti a veľku návykovosť. Trpí len krátkou kampaňou, ale exceluje kvalitným multiplayerom. Hra je veľmi originálna a chytľavá, a tak ako predchodca by sa dala radiť medzi jedny z najlepších FPS. Tak ako predchodca, znova mnou zaradený medzi skvosty herného priemyslu.




Výborná hra s vynikajúcou atmosférou, dokonalým príbehom, ovládaním, hádankami ale aj plnestresujúcimi situácií. Konečne niečo, kde jediná ohrozená vec je iba samotný hráč. Hra dokáže vtiahnúť do deja, disponuje aj potenciálom znovuhráteľnosti, avšak odvážiť sa na ňu znova nie je len tak od ruky, ale o tvrdom rozmýšľaní a množstvom studeného potu, ktorý aj so zimomriavkami ešte trápi hráča dlho po vypnutí hry. Bohužiaľ AI sa dá nazvať prinajlepšiom len priemernou, čo je hre veľmi na škodu, ale ako celok sa jedná o veľmi kvalitnú adventúru.




Battlefield je perfektná hra odohrávajúca sa na najznámejších bojiskách 2. svetovej vojny, čo platí aj pre Európu, aj Pacifik. Hra disponuje kvalitným level designom, kvantom taktických možností, obrovskou mašinériou, celkom uveriteľnou reálnosťou a hlavne kvalitným multiplayerom, ktorý ponúka nekonečné hodiny zábavy. Zo singleplayeru je tiež pôžitok, ale neponúka taký skvelý zážitok ako multiplayer, a to hlavne kvôli často nerozmunej AI. Na príťaž je aj zložitosť ovládania leteckých strojov. Napriek tomu, kto má možnosť, čas a znudených priateľov...tak práve jemu patrí Battlefield do rúk.








Blood je čistá, originálna, chladnokrvá akcia okorenená tvrdým čiernym humorom s relatívne nadštandartnou dĺžkou hrania, vysokou zábavnosťou a brutálnosťou, bohužiaľ s jednoduchším dejom a oproti iným podobným akciám nie až takou skvelou hráteľnosťou. V konečnom dôsledku ide o nadpriemerný kúsok, ktorý sa dobre hrá, ale aj potrápi. Na druhej strane neprináša nič nové a nedisponuje až tak chytľavou atmosférou, čo je spôsobené dosť veľkou absenciou nejednotvárnej dejovej línie a slabším soundtrackom. Avšak stále ostáva pre fanúšikov FPS povinnosťou.
Plasma Pak síce prináša novú Epizódu a pár nových nepriateľov, ale ich tvorba určite nepotrebovala veľkú fantáziu, tobôž preto, lebo sa takmer všetko čerpalo zo základu. Je obtiažnejší ako pôvodná hra a ako jednohúbka pobaví, ale rýchlo sa naňho zabudne.
Boiling Point je síce dobry titul, ale rozhodne mal na viac. Disponuje veľkým množstovm postupových možností, veľkým počtom frakcií, vozidiel, zbraní, má peknú atmosféru, z B-čkového začiatku príbehu vytvorí zaujimavú zápletku, nebojí sa ani podávať humor s NPC, ktorí sú tu na každom kroku, jeho svet má veľku rozlohu, ale kláty pod nohy mu hádže technická stránka hry. Neskutočné množstvo bugov, či už sú na smiech alebo lezú na nervy, to už záleži na povahe hráča. Bugy prešpikovali hru naskrz a dostali sa doslova všade, či už ide o NPC, questy alebo len o nevinné zaparkovanie auta a záhadné padanie do textúr. AI je tiež premenlivá, buď vie prekvapiť a kryť sa alebo bez rozmyslu pobehuje a veselo strieľa do stien. Takisto koniec bol síce napínavý a zaujimavý, tak ho musí kaziť spawnovanie sa nepriateľov priamo pred očami. O fyzike tu nie je ani chýru ani slychu. Mohli sme sa tešiť z veľkej kvality. Namiesto toho sme dostali len dobrú hru, ktorá by sa aj napriek svojím chybám mala dostať do pozornosti hráčov, čím by sa nevyhla kritike, ale aspoň by si vytvorila taký svoj fanklub, ktorý si určite zaslúži.


Call of Cthulhu je naozaj veľmi zaujimavý titul z množstvom dobrých nápadov. Tie sú prevedné cez postupné zmeny žánru hry od adventúry, cez stealth až po action a ich kombináciu. Všetkému ako podmaz slúži kvalitná hororová atmosféra podoprená aj kvalitnou dejovou líniou s dobrou atmosférou. Tá sa ale dala vyladiť pridaním ďalšej hudby, ktorej je miestami nedostatok. AI má tiež svoje chyby, takisto mi prišlo nelogické, že ich mŕtvoly takmer okamžite po smrti miznú. Hra sa ale s hráčom nemazná a nebojí sa likvidovať jeho spojencov a často ho hádže do stresujúcich situácií, vďaka čomu sa dá do nej vžiť, čo samozrejme predstavuje veľké pozitívum pre hru, hlavne čo sa týka záverečného dojmu z hry. Úctyhodná je aj hracia doba, ktorá sa v poslednom čase akýchsi krátkych hier rozhodne nemá za čo hanbiť. Trochu zakopáva na zastaranom technickom spracovaní čo by ani tak nevadilo. Absolútnou tragédiou hry sú bugy. A nie všelijaké - mám na mysli tie, vďaka ktorým je bez pomoci internetu nemožné dokončiť hru. Taketo niečo sa proste pri hrách stávať nemôže, ničí to dojem aj nervy. Kedže na tieto chyby neexistuje priama záplata v podobe patchu od výrobcov, hra sa prepadá o triedu nižšie a tým pádom a stáva aj menej atraktívnou.
Shadow of the Comet je úvod do série Call of Cthulhu, ktorý poteší väčšinu fanúšikov adventúr a horrorov. Hra je veľmi dobre hrateľná, bez bugov. Ako príbehový podklad slúži literárne dielo majstra horrorov H. P. Lovecrafta, čiže o skvelé zápletky a množstvo kvalitných zvratov v hre nie je núdza. Vytkol by som snáď len vyššiu obťiažnosť, pri ktorej sa zapotí nejeden fanúšik adventúr. Naopak chválim zvukovú stránku hry, či už ide o hudbu alebo dialógy. Zaujimavý nápad bolo do hry vložiť aj viacero možností na odpovede počas rozhovorov. Shadow of Comet sa dá zaradiť teda medzi kvalitné adventúry, ale nie každému môže takýto štýl sadnúť, lebo sama o sebe tvorí inú tvár adventúr a na tieto treba pevné nervy pre strach aj pre obtiažnosť.






Call of Duty sa pomaly púšťa na zlú cestu jednoduchosti a arkádovosti a snaží sa zakladať len na grafike a bezhlavých prestrelkách, ktoré z realitou nemajú absolútne nič spoločné. Ako hra ponúka akciu aj zábavu ale niake hlbšie veci, ktorými chce osloviť hráča sa hľadajú len ťažko. Nízka obtiažnosť ide ruka v ruke s krátkosťou hry. Aby sa nedostavovalo niake to stereotypné naladenie, tak tvorcovia ponúkli prelínavosť kampaní. O deji nie je ani reč, chová sa ako bezvýznamná smietka, bez zvratov. A snaha hry ponúkať okrem seba aj niakú tu časť histórie akosi pomizla. Oceňujem aspoň množstvo tedajších zbraní a celkom podarenú atmosféru. Ale čo z toho, keď polená pod nohy hre hádže aj to, že interakcia s prostredím v hre nie je žiadna? Ani jedny dvere...nič. Call of Duty 5: World at War môže svojím spôsobom spríjemniť niaký ten večer, ale po prejdení a znovuhráteľnosti nie je ani reči a spomienky na túto hru vyhasnú veľmi rýchlo.
Už dlhšie je badať, že séria Call of Duty sa uberá istým smerom arkádovosti, lineárnosti, jednoduchosti a stáva sa viac-menej filmom a ako mierny simulátor moderných bojov má od reality neskutočne ďaleko. Black Ops uchváti len dejom a audio-vizuálnym spracovaním a rôznych terminátorov medzi nami aj rýchlou nenáročnou akciou. Naneštastie, tentokrát je AI často predpotopná, všetko je lineárne, hráč sa len bez rozmyslu ženie dopredu...o taktizovaní nehovoriac. Napriek tomu všetkému sa atmosféra pohybuje na vysokej úrovni vďaka už spomínanému grafickému kabátu a veľmi perfektnej a tajomnej zápletke. Len keby sa tam už nevŕtalo to samoliečenie, čo robí z hráča poloboha a odoberá akúkoľvek zložítosť. Verdikt je teda jasný - krátke, akčné, rýchle...akonáhle sa človek dostane hre pod kožu a ani sa neobzrie, už je prejdená a už sa nemá ani po čo obzrieť. Takéto jednohúbky s chuťou zhĺtnete, ale viac už o ne ani nezakopnete.
Call of Duty: Modern Warfare 2 kračia v šľapajach svojho predchodcu, hlavne čo sa týka príbehu a veľmi kvalitného audiovizualného spracovania. Je to naozaj chytľavý titul, ktorý hráč zhĺtne s najväčšiou chuťou. Avšak to, že sa snaží byť hrou, ktorá približuje realitu, ju ťahá o triedu nižšie. Celkovo séria CoD stavia už len na arkádovosti a adrenalinových prestrelkách, ktoré hráča nútia bezhlavo bez taktizovania rútiť sa dopredu ozbrojený po zuby. AI pokryvkáva miestami tiež. Takáto kombinácia tvorí ešte so systémom samoliečenia z ukážky moderného vojenstva skôr Terminátorov proti zlému zvyšku sveta. Na zavŕšenie pre krátku kampaň to napokon celé vyzerá, ako keby cieľom tvorcov bolo len ohúriť grafikou a zvratom v deji. Naopak chválim atmosféru a odvahu tvorcov na pokojné zabitie aj hlavných postáv, čo dokáže väčšmi nadchnúť. Ale bohužiaľ, hladanie hlbšej podstaty hry; niečoho, čo by ju robilo jedinečnou, originálnou, je márne - utopené v arkádovosti.
Výborný datadisk, ktorý pobaví, poteši ale aj ponúkne hráčom boje, ktoré v pôvodnej hre neboli. Pozitíva z pôvodnej hry ostali, ale zase je tu krátka dĺžka hry. Pridaná niaka tá zbraň a atmosféra trochu oslábla, ale tento datadisk má svoje čaro a aj ponúka další čas unikátnej zábavy.
Zaujimavý westernový titul, ktorý ale po viacerých stránkach zostáva len na druhom mieste. Kvalitným bez negatív ostáva len Bullet-Time, ktorý je zvládnuty do posledného detailu, hlavne v súbojoch pri tasení Coltu. Ďalšie aspekty už ale trochu vybočujú z radu. Príbeh je lineárny, atmosféra mierne lepšia. Technické spracovanie potrebuje doladiť, kampaň je síce dobrá, ale krátka. Prestrelky za reverenda prikovajú k monitoru, niekedy zbytočné dlhe skákanie s Billym unavuje. AI sa chová slušne, zbrane z tej doby sú tiež pekné. Zložitosť je tak akurát, kvalita questov premenlivá. Celkovo sa hra nesie v tomto duchu. Niečo áno, niečo nie... Ale tých pár hodín pri nej sú rozhodne dobre strávený aj zábavný čas.


Veľmi kvalitná stratégia, ktorá neomrzí ani po niekoľkých rokoch každodenného hrania. Prepracovaná kampaň, výborný Skrimish (bohužiaľ neobsahuje tímovú hru), dej zakompovaný do dobrých hraných videí, výborná grafika, hráteľnosť, množstvo bojových jednotiek, nádherné ozvučenie aj hudobný doprovod, potenciál znovuhráteľnosti, hodiny zábavy, kvapka čierneho humoru, výborná atmosféra, všetko zladené do dokonalosti - to je Command & Conquer: Red Alert 2.
Výborný datadisk, ktorý podstatne vylepšuje multiplayer aj skrimish pridaním možnosti teamovej hry. Kampaň bola za Ameriku aj Sovietov nová...ale kde je kampaň za Yuriho? Toto je nevyplniteľná medzera, neprehliadnuteľná. Trochu ju zmenšuje množstvo nových bojových strojov i novej pechoty. Potešila taktiež veľmi zaujimavá misia za Sovietov na Mesiaci. Postrehol som aj vyššiu náročnosť, začiatočníci teda ruky klaďte radšej najskôr na pôvodnú hru. Silnou stránkou datadisku je aj výborný dej doprevádzaný videoukážkami, ale tá kampaň za Yuriho tam mala byť.




Delta Force sa môže veselo usmievať medzi kvalitami svojho žánru, ku ktorým patrí. Za úspech vďačí hlavne svojej netradičnosti. Niet zvykom, že misie majú taký obrovský rozsah, čo pridáva množstvo možností na ich plnenie. O dlhú hraciu dobu núdze nie je, o rozmanitosť prostredia misií, cieľov misií, dejových línií a kvalitnej atmosféry tiež nie. Hudba do hry je veľmi vhodná, ale rozhodnutie ju nepridávať do misií je tiež skvelá, pretože by to mohlo pôsoiť rušivo. Ako pozitívum hodnotím aj väčšiu obtiažnosť hry, čo niekomu môže prekážať. Možnosť zvoliť si vlastnú výbavu do misie trochu dotvára atmosféru, načrtáva profesionalitu tejto bojovej jednotky. Menšie negatíva hry sú fádne interiéry, kde je maximálne tak stôl, stolička, posteľ a krabica. Slabšou časťou je aj AI, ktorá sa snaží zabiť cez stenu alebo len tak nečinne stojí. Tento preklep ešte ako-tak kompenzuje tá realita, že samotný hráč neznesie o nič viac ako nepriateľ, čím sa trošku tvorí samotná reálnosť hry. Za zmienku stojí aj multiplayer, pri ktorom sa niaky ten večer stráviť dá, ale neskôr začne byť stereotypný; adrenalinovým akciám, ktoré hráme, už jednoducho nemôže konkurovať. Ale je zvládnutý a celkové snaženie tvorcov bolo asi skôr zamerané na singleplayer, ktorý aj napriek pár menším chybám vyšiel v kvalitnom prevedení a získal si kopu fanúšikov.
Deus Ex je jedna z mála hier, ktoré sa nebojím radiť medzi skvosty herného priemyslu. Má výborný dej, hrateľnosť, kvalitnú atmosféru, výborne cyberpunkové prvky, vyššiu náročnosť, úctyhodnú hraciu dobu. Je zábavou na dlhé hodiny i s možnou znovuhrateľnosťou. Semtam máličko zaštajkovala AI, miestami menší bug. Ale pri neoblomných pozitívach tejto hry je to mimoriadne zanedbateľné.




95%DOOM
Staré časy, dobré časy. Cez ruky mi prešla hra, ktorá tvorí základy svojho žánru. Na rok výroby má hra výbornú rýchlosť aj s grafikou, veľké množstvo zbraní, máp, ktoré sú doprevádzané kvalitným soundtrackom a hlavne veľa akcie. Aj v dnešnej dobe má čo ponúknuť, avšak už len oldschool hráčom. Oceňujem najmä spracovanie hry do .wad súboru, ktorý sa dá jednoducho púšťať pod launchermi, ktoré hru zladia s terajšími systémami a hardware. Pomocou editorov sa dajú robiť nové modifikácie, ktoré teda z Doomu robia nekonečnú zábavu. I keď veľa hráčov už dnes tento skvost odcudzuje, nikdy mu nevezmú zápis v histórii. Nech radšej ďakujú, že takýto pokrok v hernom priemysle vôbec bol.
Kompilácia starej klasiky a jej oficiálnych prídavkov. Prvé dva diely boli renesanciou FPS žánru, Final Doom bol výzvou pre ostrieľaných, No Rest for the Living je učebnicovým príkladom dokonalého leveldesignu. Romerov Sigil zase ukážkou toho oldshoolového s dokonalou hudbou. Legacy of Rust zase ponúka nový obsah v podobe netradične veľkých máp, nových zbraní a nepriateľov. Nový engine zároveň ponúka aj možnosť hrať neoficiálne modifikácie (nedá mi nespomenúť aspoň Eviternity), čo z tohoto balíčka robí veľkolepú zábavu na dlhé hodiny. Finálny výsledok -> majstrovský kúsok, a to nielen z nostalgie.


Kompilácia máp od nezávislých autorov. Väčšina máp hravo kvalitou prekonáva aj novší Final Doom. Na druhú stranu neprináša nič nové.








Výborná hra, veľa akcie, ale aj toho podstatného - strachu. Na jednotku je tu prepracovaná AI, ktorá bez problémov spozoruje baterku, počuje a vie sa pekne kryť a aj prekvapiť, ba dokonca aj medzi sebou komunikovať. Stresujúcu atmosféru, počas ktorej behá mráz po chrbte dopĺňa aj kvalitný dej. Fyzika v hre je učebnicový príklad. Tejto hre vyčítam maličko iba jednu vec - časom stereotypné prostredie.




















Kombinácia dvoch oficiálnych datadiskov, ktoré ale vyšli až po vydaní Quake, čím ich atraktivita značne klesla, nakoľko už neboli konkurencieschopné po každej stránke. Zbytočnú veľkosť máp pri TNT Evilution a zbytočnú väčšia náročnosť pri Plutonii aspoň trochu zachraňuje dobrý leveldesing pri niektorých mapách (konečne niekto myslel aj na zaplnenie interiérov). Až na pár trochu zložitejších mechaník vytrieskaných už zo zastaraného enginu (pre zasvätených - napr. využitie voodoo dolls) neprináša Final Doom nič nové, ale vo všeobecnosti nesklame.






















































Výborná stealth akcia, zvládnutá takmer na jednotku. Potešila rozmanitosť prostredí, obtiažnosť, príbeh, hudobné spracovanie, dĺžka hry, podarené menu a aj nemožnosť saveovania jedinečne tvorí atmosféru. Avšak misie sa nedali riešiť až takým kvantom možností, predstavoval som si ich viac. Pri zabití väčšieho počtu protivníkov hra spadne, čiže kritizujem menšiu nestabilitu. Ale chválim nápad a AI teda tiež nezaostáva, vie používať aj sluch a je podozrievavá tak akurát a atmosféra hry je kvalitná, hra totiž vtiahne do seba. Prvý diel teda otvára naplno dvere pokračovaniam tejto série do skupiny prvotriednych stealth hier a rozhodne nerobí hanbu.


+Atmosféra
+Modely postáv
+Rôznorodosť designu máp aj nepriateľov
+Hitboxy a odstreľovanie končatín
+Interaktivita prostredia - zničiteľné objekty(lampy, sudy a pod.)
+Soundtrack
+Bossovia

-Semtam chaotický level design
-Spawn nepriateľov za chrbtom, poprípade vo veľkom počte v uzavretých priestoroch, nie je vhodná voľba na zvyšovanie obtiažnosti...
-Zastaraný engine - Quake už bol o tomto čase úplne niekde inde (ale ťažko sa porovnávajú finančné zdroje ID Software s neznámym malým Ukrajinským štúdiom)
-Na dobu vydania už trochu zastaralá grafika (to je samozrejme len veľmi málo dôležitý detail)
-Krátka hracia doba

Pár múch sa pri tomto zabudnutom skvoste síce našlo, ale ide o solídnu FPS, silno inšpirovanú Quake-om. Pre fanúšikov tohto žánru povinnosť.
+noví nepriatelia
+solídny design máp

-hracia doba
-málo nového

Nadpriemerný oficiálny datadisk pre Chasm priniesol nanešťastie len pár nových máp, ale kvalitne spracovaných.
Oddychová hra viacmenej už len pre deti. Jednoduchá zábava, ktorá dokáže vyčariť úsmev na tvári. Cení sa kvalitná kooperatíva, ale aj multiplayer súboje v zbieraní diamantov, pretekaní sa a bojovaní proti sebe. Pre deti originál.








Datadisk prináša mnoho nového. Zbrane, lokácie a hlavne nové mapy na MP. Avšak aj on trpí svojími nedostatkami. Najváčší je krátka hracia doba, semtam sa mi zazdala vyššia zložitosť. AI niekedy zakolísala taktiež. V dokečnom dôsledku je tento datadisk len spríjemnenie víkedu, ale pre fanúšika povinnosť.








Absolútne nudný hitscanning. Jediná spoločná vec tohto chabého diela so sériou No One Lives Forever je len v názve. Príbeh nikde, AI na bode mrazu, rôznorodosť lokácií podkopáva chabý leveldesign (hlavne v interiéroch), hracia doba nepokryje ani víkend, kopa generických nepriateľov, totálny stereotyp už po pár minútach hry. Jedinou výhodou je to, že sa dá hra odinštalovať.








Zaujímava hra. Cením si najmä engine na ktorom funguje. Hra potrápi logiku, ale aj vnímanie, pohotovosť, sústredenie a reflexy. Taktiež zaujímavý príbeh a rozprávanie našho virtualného priateľa (alebo nepriateľa??) s obsahom satiry a niekedy aj čierneho humoru vytvárajú originálnu atmosféru podstatnú pre dobrú zábavu. Nevýhodou je krátka hracia doba (cca 3 hodiny).








100%Quake








Stará klasika, na ktorú sa spomína len v dobrom a s úsmevom na tvári. Svelá akcia, level design, veľa krvi... Sieťová a internetová možnosť hry ju vyvýšila medzi legendy a dodnes hrané hry.






Nová epizóda (Dimension of the Machine) je skvost - a to vo všetkých oblastiach. Nový engine je síce tiež nadpriemerný, lenže nepodporuje väčšinu starších módov, resp. konverzií (Shrak, Malice, ...) --> preto pár percent dole (riešiteľné portom Quakespasm). Pre fanúšikov oldschool FPS povinná jazda.
Zbierka designovo chabých, prázdnych a krátkych máp s vlastným (nie veľmi dobrým) launcherom. Rozhodne sa treba obzrieť skôr po oficiálnych datadiskoch pre Quake, lebo Aftershock naozaj nestojí ani za tú cca hodinu herného času. S privretými očami 15% za snahu.
+kompletná konverzia
+nové zbrane
+nová hudba
+nové itemy (ponorka, padák, hoverboard)

-chabý leveldesign - často prázdne bludiská
-noví nepriatelia - je ich málo a veľmi sú si podobní
-krátka hracia doba
-posledný boss

Dalo by sa povedať, že Malice je z dôvodu kompletnej konverzie standalone titul, aj keď k fungovaniu potrebuje Quake. Došlo k miernemu zlepšeniu enginu, čo je najviac badať po grafickej stránke. V iných aspektoch ale hra neoslňuje. Rýchlo sa dostaví stereotyp a chaoticky leveldesign spôsobuje, že hráč v pravidelných intervaloch blúdi. Dej je ešte primitívnejší, ako pri Quake...ale pri FPS tohto typu to až tak nehrá rolu. Nová paleta nepriateľov je malá a nezaujímavá. Reputáciu opravujú hlavne pekne zvládnuté nové zbrane. Celkovo sa jedná o priemerný počin, ktorý sa dá odporučiť len skalným fanúšikom série. Pri výbere by som sa ale obzrel po podstatne lepších konverziách (napr. Shrak).
+Postapokalyptický a rôznorodý level design (aj keď jednoduchší)
+Noví nepriatelia
+Damage textures na nepriateľoch
+Nové zbrane
+Itemy - svetlice, grapling hook
+Nová hudba
+Oproti originálu mierne lepšie ozvučenie
+Jednoduchý, ale dobrý dej
+Zadarmo (s prehľadom schová do vrecka spoplatnený nudný Aftershock)

-Kratšia hracia doba

Perfektná konverzia hry Quake. Pre fanúšikov originálu povinnosť. Autor vedel, čo robí.
Solídna modifikácia The Nehahra Project prináša nový príbeh so slušnými cutscenami, dve nové zbrane, pár nových nepriateľov, zhruba 3 hodiny hracej doby. Zároveň disponuje podstatne vylepšenou AI. Na druhú stranu trpí strohejším leveldesignom a nezvládnutým, zbytočne náročným posledným bossfightom. Neskutočným negatívom je hlavne absencia hudby v prvej polovici hry.






Ehm, tak túto pecku bez problémov zadeľujem medzi majestáty herného priemyslu. S.T.A.L.K.E.R.: Shadow of Chernobyl je snáď tá najúžastnejšia kombinácia RPG, Akčného a mierne Postapo žánru, ktorá hráča priam pohltí. Hra disponuje zaujímavým a rozvitým dejom, naozaj veľkým svetom, pekne spracovanými dychberúcimi lokáciami, vynikajúcou atmosférou, množstvom zbraní, množstvom NPC, je tu kvantum postupových možností, zábavnosťou, nízkymi HW nárokmi, často šikovnou AI, zaujímavými závermi, premenlivým počasím, striedaním dňa a noci, potenciálom znovuhráteľnosti, dlhou hraciou dobou, množstvom predmetov, artefaktov, anomálií, nepriateľov a zaujímavých questov. Krásu atmosféry dopĺňajú hlavne Stalkeri hrajúci v noci pri ohni na gitare. Vyčítam len presun po mape (iba behom, často zdĺhavý) a občasné samozadávanie questov na čas, čo však absolútne zažehnávajú pozitíva tejto hry, ktorých je tak mnoho, že vám to neskazí celkový dojem a myšlienku o hre, ktorá nemá ďaleko k dosiahnutiu dokonalosti.










Herná legenda, ktorá bohužiaľ vyšla v čase najvyššej slávu Doomu, ktorý ju zatienil. Tak táto cyberpunk klasika dokázala takmer vo všetkých ohľadoch predbehnúť svoju dobu. V roku svojho vzniku takmer kompletne 3D, rozmanitý herný svet, interaktívny inventár, síce lineárny, ale na druhu stranu rozvinutý dej, kopa zbraní a ich rozdielna účinnosť na jednotlivých nepriateľov, implantovaný hardware hlavnej postavy a jeho ďalšie verzie, moja milovaná Mark III Assault Rifle, viacej strelív do zbraní, logické hádanky, skvele nastaviteľná obtiažnosť, ingame animácie, SHODAN, RPG prvky s voľným a rozmanitým svetom, samotný herný svet cyberspace a software v ňom, strhujúca atmosféra doplnená skvelým a mimoriadne chytľavým soundtrackom, ktorý hrá v cykloch v závislosti od súčasnej situácie - to všetko sú klady tejto nádhery. System Shock nielen, že odporúčam - System Shock je pre hráča povinnosť. Jednoznačne skvost herného priemyslu.




+Atmosféra zo začiatku
+Hudba (aj keď prevzatá z filmu)...
+Spoločníci a ich chovanie (pričom nikdy človek nevie, kto z nich je vec)
+Interiéry aj exteriéry v prvej polovici

-Od polovice neskutočný úpadok atmosféry
-Tým pádom od polovice nuda
-Dej
-AI
-Interiéry aj exteriéry v druhej polovici

Priemerná hra, zo začiatku naozaj chytí hlavne kvôli solídnej atmosfére, avšak od polovice sa dej posunie nie práve dobrým smerom. Hra sa začne sústrediť namiesto hororových prvkov skôr na tie akčné, pričom AI nepriateľa je na nízkej úrovni. Približne od piatej misie pôsobí každá ďalšia laxným dojmom (prázdne mapy, pár krabíc a budov, poprípade prázdne základne), až nakoniec úplne stratí šmrnc. Našťastie pre krátku hraciu dobu (cca 4 hodiny) toto trápenie rýchlo končí.






Unreal je vynikajúca hra, ktorá baví mnoho rokov po svojom vzniku. Hra má nadprimernú dĺžku s naozaj rôznorodým prostredím, mnohými a hlavne silnými nepriateľmi, zaujimavými zbraňami a prepracovaným audiom hry... Najlepšie je avšak spravený ten príbeh, doplnený aj o čítanie kníh, čo naozaj podstatne vylepšovalo atmosféru hry, človek sa viac do toho vžije. Slabinou hry je tá AI - často veľmi sprostá. Ešte poteší možnosť hrať aj arény proti botom, čo je v kombinácii s postupovou kampaňou veľmi príjemné. Engine použitý v hre je na jednotku...stabilné, graficky výborné s nizkými HW nárokmi. Myslím, že Unreal je míľnikom vo vývoji FPS hier a milovníci tohto žánru by mali mať v kádri svojich prejdených trofejí aj tento kúsok.


+ Hráteľnosť, Audiovizuálne spracovanie, Design máp, Výborný multiplayer (predsa len sa drží osvedčených mechanizmov z minulých dielov), Adrenalinová zábava, Nekomplikovaný dej (aj tvorcovia chápali, že má byť len na okrasu)
- Absencia dobrých herných módov (Assault, Domiantion/Double Domination), Takmer nič nové (až na vozidlá), Predvídateľní boti (aj na vyššej obtiažnosti), Nevyladenosť účinností vozidiel (vozidlá Necris sú často overpowered), Málo máp (oproti UT2004)

Neoficiálna zbierka máp pre Unreal. Design 0 bodov, herná doba max.1,5h. Videl som už aj horšie fanmade zbierky, napriek tomu je hranie Unreality Expansion Packu strata času (platí aj pre nové MP mapy).






















85%XIII

















© 99-2022 ABCgames.sk 
Facebook
 ABCgames.SK | CZ | E-shop hry |