-: bugy, grafika, audio, absencia kockpitu a vodiča, jazdný a fyzikálny model, umelá inteligencia, loading, šprint, väčšina tratí, doba návratu vozidla na trať, cena
+: hudba, vizuálny model poškodenia, herné módy, garáž, niektoré trate, asistentky
Verdikt: Nie vždy vznikne herná legenda pri spojení síl herného štúdia a automobilového časopisu, ako tomu bolo v roku 1995. Dôkazom v negatívnom slova zmysle je hra Super Street: The Game. Hráč si môže na začiatku kariéry vybrať jedno z ôsmich hrdzavých aut, ktoré postupne prebuduje vďaka bohatej ponuke úprav a náhradných dielov na monštrum trhajúce asfalt. Autá na rozdiel od výrobcov dielov nie sú licencované. Počas jazdy samotnej dokáže pozitívne zaujať len model poškodenia po vizuálnej stránke. Zvyšok je však katastrofa. Autá sa ovládajú príšerne a v kombinácii s fyzikou z kozmu je predbiehanie súpermi so samovražednými sklonmi je frustrujúce. Hra pritom obsahuje dobré nápady, ktoré sú pochované pod bahnom chýb a celkovo slabým technickým spracovaním. Jazdný model učí hráča do zákruty spomaliť a nie ju vyberať driftom v 300 km/h. V prípade havárie a výjazdu mimo trať je lepšie nepoužívať klávesu pre návrat. Trvá to 5 sekúnd a to je lepšie si dať reštart preteku alebo hru rovno odinštalovať. Autori sa mali primárne sústrediť na odstránenie chýb a negatív, než na pôvabne asistentky v garáži. Ani tie nezabránili tomu, že v multiplayeri niet nikoho.